Nedávno uverejnený článok na www.sme.sk Goodbye, Slovakia, no najmä blog môjho kamaráta, Juraja Bendu, a jeho Zápisky emigranta vychádzajúce ako seriál.
Mojou ambíciou nie je porovnávať, generalizovať, vyniesť na svetlo sveta kde sa žije lepšie, ktorá krajina je lepšia. Mojou ambíciou je skladať si vlastnú mozaiku z vlastných postrehov, skromne reagovať na už uverejnené články, postrehy, blogy a komentáre ľudí, ktorí (ne)majú skúsenosti so zahraničím, a snáď aj kde tu zniesť nejakú tú kritiku a snažiť sa ju presne adresovať a zamyslieť sa nad (ne)možnosťou nápravy.
Teším sa na všetky reakcie, najmä tie kritické, lebo kritika je vec, ktorá vždy posúva ďalej. Vopred ďakujem za reakcie. Všetci sa prosím cíťte slobodne kritizovať!
Odporúčané čítanie na začiatok:
http://cesinestpasunblog.blogspot.com/2011/08/ako-sa-zije-v-anglicku-dnes.html?spref=fb
http://www.sme.sk/c/6013850/goodbye-slovakia.html
Vzdialenosť od domova, ktorú človek vníma na začiatku, je daná dlhým letom cez oceán. Let som na konci mája absolvoval štvrtýkrát (2008, 2009, 2010, 2011). Destinácia bola však niekoľko sto kilometrov severnejšie – Calgary. Predchádzajúce tri letá som vždy trávil v USA. Tentokrát sa chystám zotrvať v Kanade do mája 2012, teda jeden celý rok.
Na rozdiel od pisateľov všetkych vyššie uvedených článkov som cestoval vždy do odľahlých oblastí, s nízkou hustotou osídlenia. Žiaden Londýn, žiadne kozmopolitné, obchodné, finančné centrá, žiadne milióny obyvateľov (s výnimkou mesiaca stráveného v San Franciscu). Pre porovnanie: v celej Montane žije cca 1 000 000 obyvateľov (na ploche takmer 8 krát väčšej ako rozloha Slovenska) na rozdiel od niekoľko miliónového Londýna. Väčšinu času v USA som strávil v malom turistickom mestečku s 1 000 obyvateľmi, tento rok je to mesto s 10 000 obyvateľmi v Kanade.
V jednej vete by som zhrnul výhodu týchto turistických TOP centier ako miest, kde sa premieľajú ľudia zo všetkých kútov zemegule, cestujúcich za relaxom (termálne pramene, kúpele, liečebné procedúry), aktívnou dovolenkou (turistika, rafting, horolezectvo, horský bicykel, …) i sezónnou prácou, čo mi umožňuje stretnúť a spoznávať ľudí s ich vlastnými skúsenosťami, kultúrnym zázemím a uhlom pohľadu. Samozrejme tie stretnutia či spoznávania majú svoje, a to dosť podstatné, rezervy.
Canmore, Banff aj West Yellowstone sú miesta, ktoré ročne navštívi populácia Slovenska! Áno, viac ako 5 miliónov ľudí sa koždoročne rozhodne tráviť svoju dovolenku, alebo aspoň jej časť v Národnom Parku Banff, alebo Yellowstone. Zároveň tu človek vie ľahko nájsť pokoj, najmä v čase mimo sezónu, čo je prakticky 8 mesiacov v roku (október – máj), a to všetko v prostredí nádhernej prírody, kde výlet do nikým nenavštevovanej alpínskej krajiny je častokrát bližšie, ako ísť v Trenčíne na kávu z domu do centra mesta.Dnešný postreh z Kanady (Canmore, Alberta) bude o niekoľkých paralelách s Montanou a Národným parkom Yellowstone a mojím domovom Trenčínom. Bude však obsahovať aj drobnú úvahu o médiách a ich vplyve na bežných ľudí vo všetkých troch oblastiach (krajinách).
120 km :)
Je to vzdialenosť, ktorú od detstva vnímam ako konštantu. V detstve to bola vzdialenosť oddeľujúca môj bežný školopovinný život so životom u babky na prázdninách (Trenčín - Levice), v začiatku tretej dekády môjho života oddeľovala víkendový rock’n’roll life v Trenčíne so štúdiom v Bratislave, v letách 2008 – 2010 bola symbolom dní voľna (days off), kedže Bozeman v Montane bolo najbližšie mesto z West Yellowstonu, kde sa dali kúpiť potraviny, benzín, alkohol i cigarety podstatne lacnejšie a hlavne sa tam dalo kúpať v termálnych prameňoch a chodiť do sauny, a tento rok je to vzdialenosť z Banffu do kozmopolitného centra západnej Kanady – Calgary. Levice, Bratislava, Bozeman, Calgary. Každé mesto diametrálne odlišné a pritom majú pre mňa spoločnú podstatu.
Čo môžem po takmer troch mesiacoch povedať o Kanade? Takmer nič. Montana pre mňa stále ostáva TOP, najmä čo sa nátury ľudí týka, ich prirodzených reakcií, tolerancie, pohodovej nálady v práci, a skrátka pozitívného vyžarovania vo všeobecnosti. V porovnaní s Kanadou zatiaľ vyhráva takmer vo všetkých mimo – materiálnych oblastiach. V Montane som sa cítil viac akceptovaný od prvého momentu. V Alberte, hlavne v Calgary, je predsa len ďaleko viac prisťahovalcov ako v Montane a mnohí kanaďania dávajú jasne najavo, že im to prekáža. Hustota osídlenia je ďaleko väčšia tu v Alberte ako v Montane, kde najväčšie mesto Billings má 105 000 obyvateľov, ostatné väčšie mestá sú populačne niekde v rozmedzí 30 000 - 65 000. Kanaďania tu v Alberte sú chladnejší, držia si odstup a nepustia si len tak hocikoho k telu. Hovorím samozrejme o svojej skúsenosti, čím nemám ambíciu vyjadriť sa takto o všetkých obyvateľoch Alberty, nedajbože Kanady vo všeobecnosti. To je zásadný rozdiel s Montanou. Napadá ma teraz akí sme my slováci? Myslím, že bližšie k ľuďom z Montany ... ale to by bola skôr otázka pre našich prisťahovalcov, ktorých ako všetci vieme je na Slovensku stále máličko ...
Pozitíva Kanady v stručnosti: ukážková starostlivosť o životné prostredie a ich prírodné bohatstvo národných parkov, všadeprítomné kontajnery na recyklovanie (ktovie aká časť populácie naozaj recykluje), eko-friendly obchody, markety, supermarkety so zameraním na organické potraviny a zdravý životný štýl s veľkou skupinou prívržencov, väčšie výplaty (Britskej Kolumbie sa tento bod netýka a o zvyšku Kanady nemám ani tušenia), zamestnanecké výhody (nadčasy, dovolenky) – samozrejme neporovnateľné s našimi na Slovensku, nedajbože v Grécku, toto je iba porovnanie s Montanou.
O tom, aký náročný je život v zime v horských oblastiach Rocky Mountains v Montane a Alberte a priľahlých prériách východne budú moje postrehy v zimných mesiacoch. Prišlo by mi nemiestne zmieňovať to teraz, keď jednak o tom nič neviem, lebo zimu som tu nezažil, zároveň sa tu aktuálne všetci topia v dostatku, všetky biznisy idú naplno a robia rekordné obraty, a okrem toho na to budem mať oveľa viac času a príležitostí neskôr – na jeseň, v zime a na jar, nakoľko sa chystám vycestovať do Montany v októbri, januári aj máji.
Média a ich vplyv nemôžu byť vzdialenejšie ako v Rocky Mountains. Tak to vnímam teraz, tak som to vnímal aj posledné tri letá. Sledovaním spravodajstva na www.sme.sk ostávam informovaný o tom, čo naše noviny predáva. Čudujem sa sám sebe, že to stále čítam.
Vnímam všetky hlasy porovnávajúce naše média s tými zahraničnými. Tie pre istotu sledujem z času na čas v televíznej podobe. Rozdiely nie sú až také markantné, ako by sa mohlo zdať po prečítaní niektorých komentárov pod článkami. Áno slovenské média pridajú nejaké to rasistické zafarbenie, na ktoré my slováci vždy radi zareagujeme, ale podstata ostáva rovnaká. Šíriť strach a paniku.
Vnímam však väčší náznak objektivity v Kanade, ako kdekoľvek pred tým. Pri posledných správach z Londýna o tamojších nepokojoch poskytli okrem dobre predávajúcich katastrofických záberov aj rozhovor s niekoľkými obyvateľmi vyjadrujúcimi sa o tom, že žiadne nepokoje sa ich nedotýkajú, že sú od nich vzdialené, teda izolované, atď .. Aspoň náznak toho, že situácia nemusí byť taká dramatická, akú ju média všade vo svete predstavujú.
Posledný skromný postreh je vyjadrením nádeje, že ľudia sa raz vrátia k starostlivosti o veci, ktoré sa ich bytostne dotýkajú – ich vlastný pozemok, svoju záhradku, svoj dom, rodinu, susedov a možno okolie 30 km a nebudú sa tváriť, že problémy celého sveta im komplikujú život, preto ich musia rozoberať a riešiť. Je rozumné sledovať situáciu vo svete, čo nám môže pomôcť pripraviť sa na rôzne situácie. Ešte rozumnejšie je však žiť si svoj život, poučiť sa z minulosti, ale hlavne žiť v prítomnosti a nezaoberať sa príliš budúcnosťou. Podľa môjho názoru sa skoro ukáže dôležitosť, ba priam nevyhnutnosť, byť natoľko sebestačný, ako sa len dá. Kto pochopí užitočnosť komunitných výmien, výmenných obchodov, stabilného zdroja pitnej vody, ale i jednoduchého priateľského rozhovoru so susedom pri šálke čaju na verande alebo v kuchyni, bude myslím mať nádej na prežitie šťastnejších okamihov ako všetci ostatní.
Komentáre
Tvoj príspevok
a - posledný odstavec je ako hovorenie z duše,aj mojej...
120
Stodvacet říkam! (keby to niekomu nič nehovorilo tak pripomínam Dedičství aneb ..)
a najviac ma zaujalo posledných pár riadkov blogu
a teda - jedna vec je to pochopiť a aj chcieť tak žiť
a druhá, že je to veľmi problematické v dnešnej dobe
takýto stav dosiahnuť
vďaka za reakcie :)
nemyslím, ale že by išlo o dosiahnutie niečoho. skôr mi išlo o zbavenie sa potreby neustále sledovať vývoj vo svete a viac sa zamerať na svoje bezprostredné okolie. vytvoriť si priateľské prostredie okolo seba, nuž, úloha to ťažká, ale nie nesplniteľná
btw. v tomto mám tu v Kanade totálnu krízu, možno preto aj ten posledný odstavec. žiadni priatelia, žiadne priateľské čaje či kávy, žiadne posedenia pri pive, žiadne návštevy (zatiaľ iba jeden koncert s kámoškou, ten však stál za to a zopárkrát turistika so známymi) ... uff je to na sebazamyslenie zrejme ... a to som tu už tri mesiace
Libor,
Maly Princ